V noci na nedeľu končí letný čas, víkendová noc bude o hodinu dlhšia

Bratislava 25. októbra (TASR) - Počas posledného tohtoročného októbrového víkendu sa na Slovensko opäť vráti štandardný stredoeurópsky čas (SEČ). Zmena nastane v noci na nedeľu (26. 10.), keď sa skončí platnosť stredoeurópskeho letného času (SELČ). V nedeľu o 3.00 h ráno SELČ sa hodinky posunú o hodinu naspäť na 2.00 h SEČ.

Víkendová noc tak bude o hodinu dlhšia. Západ slnka i súmrak nastanú v nedeľu o hodinu skôr než v sobotu. V sobotu slnko vyjde na Slovensku o 7.12 h a zapadne o 17.27 h SELČ. V nedeľu však nastane východ slnka už o 6.14 h SEČ a západ o 16.26 SEČ. Stredoeurópsky čas predstavuje prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a väčšina Európy.

Za zavádzaním letného času stála predovšetkým snaha o energetické úspory. Prechodne ho niektoré krajiny využívali aj počas prvej svetovej vojny. Od 14. apríla 1916 to bolo Švédsko, neskôr aj Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Cez druhú svetovú vojnu zaviedlo letný čas Nemecko a s ním aj Protektorát Čechy a Morava. Od 6. mája do 7. októbra 1946 platil letný čas v Československu.

Po druhej svetovej vojne sa v mnohých krajinách od zavádzania letného času upustilo. K jeho opätovnému používaniu došlo v 70. rokoch minulého storočia počas ropnej krízy, keď sa úsporné energetické opatrenia stali opäť prioritou. Ako prvé k tomuto kroku pristúpilo v roku 1976 Francúzsko. V Československu začal platiť od roku 1979. Letný čas sa pôvodne začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 už počas posledného marcového víkendu. Končil sa počas posledného septembrového víkendu.

Od roku 1996 Európska komisia (EK) predĺžila obdobie letného času každoročne až do posledného októbrového víkendu. Posúvanie hodiniek sa tiež ustálilo na druhej hodine v noci, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.

Letný čas sa využíva vo väčšine krajín Európy a na väčšine územia Kanady a Spojených štátov amerických. Na americkom kontinente platí až do nasledujúceho víkendu, teda do 2. novembra.

V súčasnosti sa úsporný efekt ukazuje ako zanedbateľný a hlavným motívom na striedanie času je lepšie využitie denného svetla v letnom období. Na Slovensku vďaka letnému času zapadá slnko po 19.00 h od konca marca až do polovice septembra, teda takmer polroka (napr. v Bratislave 173 dní). Bez letného času, teda v celoročnom štandardnom stredoeurópskom čase, by obdobie so slnečným svitom po 19.00 h trvalo len 113 dní.

Stredoeurópsky čas sa niekedy nesprávne označuje ako zimný čas. V skutočnosti je zimný čas prípad, keď sa hodinky posunú opačným smerom ako pri letnom čase, teda ukazujú o hodinu menej oproti reálnemu časovému pásmu.

V Československu pokusne zaviedli zimný čas od 1. decembra 1946 do 23. februára 1947. Ráno bolo počas zimy svetlo o hodinu skôr, no popoludní zapadalo slnko už okolo 15.00 h.

Od svojho zavedenia má striedanie času odporcov argumentujúcich najmä zdravotnými problémami. Na základe verejného prieskumu z roku 2018 navrhla EK, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Diskusie však prerušili pandémia ochorenia COVID-19 či vojenský konflikt na Ukrajine. Ani členské štáty EÚ sa však doteraz nevedia zhodnúť, ktorý čas by mal byť ponechaný natrvalo - či letný alebo stredoeurópsky.

Zmena času zo stredoeurópskeho (SEČ) na letný čas (SELČ) nastane preto aj v roku 2026. Udeje sa v noci zo soboty 28. marca na nedeľu 29. marca, pričom hodiny sa posunú z druhej hodiny na tretiu hodinu. Striedanie času sa bude naďalej diať minimálne do konca roka 2026, keďže dohodu o jeho zrušení v rámci EÚ zatiaľ neprijali.